V tejto rubrike nájdete nielen zopár rád (napr. ako ušetriť), ale aj tipy ako si poradiť
s niektorými potravinami (napr. ako naklíčiť pšenicu) a veľa užitočných informácií... (napr. čo so zvyšným jedlom, ryžou, niečo o hranolčekoch..)

1. Púpavy niesú iba burina!

Z púpavy, známej skôr ako nezničiteľnej buriny, sa dajú pripraviť chutné šaláty alebo med. Púpava ponúka organizmu veľa dobrého. Povzbudzuje chuť do jedla a podporuje trávenie. 100 g púpavových lístkov obsahuje 2,5 g bielkovín, 0,6 g tukov, 7,5 g sacharidov, 30 mg vitamínu C, 7,5 g karoténu a trošku aj vitamínov skupiny B a mnohé minerálne látky. Cholin, ktorý dáva púpavovým lístkom mierne horkastú chuť, priaznivo ovplyvňuje činnosť pečene. Kedy by sme mali zbierať púpavové lístky na šalát? Najvhodnejším časom zberu je od marca do mája, kým nezačne púpava kvitnúť(!). Zberáme mladé lístočky, vyrastené v tieni, ale môžeme zberať aj tuhé uzatvorené púčiky. Majú veľmi jemnú chuť, stačí ich krátko podusiť na masle a podľa chuti dosoliť.
Lístočky na šalát pod tečúcou vodou dôkladne umyjeme, v utierke osušíme a pokrájame na rezance. Chutný púpavový šalát s reďkovkami alebo šalát s pomarančom...mňam!
A ako si pripravíme z púpav med? Pripravíme si 400 hlavičiek púpavových kvetov, umyjeme ich pod tečúcou vodou a vložíme do 4 l hrnca, zalejeme 2 l vody. Pridáme umyté od jadier vyčistené kolieska 2 citrónov a od bodu varu varíme 15 min. Púpavové kvety ponecháme vyluhovať v šťave do druhého dňa. Pripravíme si čistú nádobu a cez plátno šťavu precedíme. Do šťavy pridáme 2 kg kryštálového cukru a varíme približne poldruha hodiny (často miešame) - kým sa med nezačne ťahať. Nakoniec hotový púpavový med nalejeme do čistých pohárov a uzatvoríme ich.

2. Ako si pripravíme ochutený ocot?

Ochutené octy sú výborné najmä ako pochutina do šalátov, marinád a omáčok. Na ich prípravu použijeme ako základ kvalitný ovocný ocot(jablkový alebo vínny). Čerstvo natrhané bylinky nasekáme a vložíme do čistých fliaš. Zalejeme teplým, ale nie horúcim octom a dobre uzavrieme. Dáme ich na teplé a slnečné miesto, najlepšie na podoločnicu na 2 týždne. Každý deň fľašou potrasieme aby sa obsah premiešal. Po dvoch týždňoch ochutnáme, či sú bylinky dostatočne vylúhované. Ak chceme bať ocot výraznejšej chuti, celý postup zopakujeme s čerstvými bylinkami. Potom ocot precedíme do druhej fľaše, kam pridáme čerstvú vetvičku. Podľa nej ocot rozoznáme. Potom skladujeme na tmavom a suchom mieste.
Bylinky vhodné do octu: bazalka, bobkový list, kôpor, fenikel, cesnak, medovka, majorán, mäta, rozmarín, estragón, tymian, trebuľka, saturejka.

3. Ach tie hranolčeky...

To je kapitola sama o sebe. Komu raz zachutili hranolky, nikdy ich nebude mať dosť. Ale ako skĺbiť chuť na hranolky so zdravou výživou? Tu je pár rád:

• jedna porcia hranolčekov pripravených z nových zemiakov obsahuje 1/3 odporúčanej dennej dávky vitamínu C, ktorý je potrebný pre náš organizmus
• 100 dag hranolčekov obsahuje 12mg vit. C, čo je asi dvojnásobok množstva obsiahnutého v jablkách rovnakej váhy
• 100 dag hranolčekov obsahuje asi 4,2 g tukov, čo je takmer sedemkrát menej ako má stredne veľké avokádo(28 g), päťkrát menej ako Caesar šalát(24 g) a o polovicu menej ako tuniak a majonézový sendvič
• nahrubo nakrájané hranolčeky sú chutnejšie. Pre zaujímavosť, 150 dag tenkých hranlčekov obsahuje okolo 545 kalórií, kým tá istá porcia hranolčekov nakrájaných nahrubo iba 410 kalórií
• a to najdôležitejšie, hranolčeky pečte bez oleja v rúre. Sú stále rovnako chutné a ešte k tomu veľmi chrumkavé

4. Zabudli sme použiť, čo sme kúpili...

Veľaráz sa nám stane, že sme si niečo nakúpili, hlavne keď sme boli viac pri peniazoch, a o nejaký čas sme na to "naďabili" v kuchyni, a ono to bolo už po záruke. Tu by sme sa mali zamyslieť. Kupujeme naozaj len to, čo nám treba v najbližšej dobe? Nejaké konzervy do zásoby, či kompóty alebo cestoviny, prečo nie. Ale všetko ostatné, čo má dobu spotreby pod 3-5 dní, po kúpení(ak to hneď nespotrebujeme)dáme do mrazničky, alebo takéto veci nakupujeme skutočne až keď to potrebujeme.
Tu patrí aj malá poznámka, ak máme "akciovú mániu" a kupujeme veľa vecí len kvôli akcii, veď čo keď to potom nebude, a ešte to bude drahé.. stojí vám to v skrini a nakoniec to väčšinou aj tak skončí kdesi v koši. Akciám netreba podliehať. Pred kúpením akciového tovaru nezabúdajme na otázku potrebujem to vôbec?

5. Navarili sme toho priveľa...

Keď sa nám podarí navariť priveľa nejakého jedla, napr. polievky, omáčky, či prívarku a rodina to po dvoch dňoch už odmieta jesť, nemusíme to hneď vyhadzovať. Zoberme si čisté mikroténové vrecúška alebo zatváracie nádobky(z umelej hmoty), dajme do nich nezjedené jedlo a šup s tým do mrazničky. Na vrecká nezabudnime dať (napr. fixou) nápis čo to je a dátum. Ak nám o týždeň dôjde inšpirácia a nie je navarené, takéto jedlo z mrazničky máme "hotové" za 10 minút.

6. Varíš, varím, varíme...

Ak varíme zeleninu(poprípade ovocie), vkladáme ju až do vriacej vody. Nielen sa skôr uvarí, ale sa zachová ešte väčšina vitamínov, ktoré sa dlhším varením ničia.
Jedlo sa skôr uvarí, ak hrniec v ktorom varíme, uzavrieme pokrievkou. Ušetríme čas, aspoň pár minút a tiež energiu (elektrinu, plyn).
V tlakovom hrnci uvaríme najrýchlejšie. Vysoká teplota a tlak usporia až 3/4 času, znížia stratu vitamínov, potraviny nestratia svoju farbu a tiež ušetríme aj energiu. Najlepší je tlakový hrniec z nerezu alebo smaltu. Hliníkové ste už dúfam vyhodili.. Z lekárskeho hľadiska je lepšie hliník z kuchyne úplne vyradiť. Obtiera sa, dostáva sa do stravy a usadzuje sa v mozgu.

7. Čo so pšenom...

Pšeno musíme pred uvarením spariť, čiže obliať vriacou vodou, aby s odstránila jeho horká chuť. Pšeno väčšinou varíme v dvojnásobnom množstve vody, ak chceme mať kašu. Ak ho uvaríme v menšom množstve vody, bude menej kašovité. Ak sme ešte pšeno nevarili, skúsme najprv prvú variantu, potom druhú.

8. Ako naklíčiť napríklad pšenicu...

Umytú a prebranú pšenicu necháme 8-12 hodín zaliatu sutdenou vodou. Potom ju dáme na rovné sito z plastickej látky (bežne sa používa na osievanie múky), prepláchneme ju pod tečúcou vodou, sito položíme na hlboký tanier so studenou vodou a prikryjeme ho (pšenica nesmie už byť namočná vo vode, má byť len vo vlhkom prostredí). Dvakrát denne pšenicu opäť prepláchneme. Keď sa zjavia asi trojmilimetrové klíčky, môžme pšenicu konzumovať. Podobným spôsobom si môžme naklíčiť akékoľvek obilie, semená a strukoviny (okrem fazule, ktorá sa nesmie jesť surová).

9. Čo so zvyšnou ryžou...

Ak nám ostalo trochu z ryže, tak za 1-2 hrnčeky, nemusíme ju hneď vyhadzovať, ale môžme ju ešte použiť. Napríklad do zdravého šalátu z ryže. Potrebujeme 2 jablká, ktoré pokrájané na kocky pokvapkáme trochou citrónovej šťavy a zmiešame z ryžou. Potom ešte pridáme sójovú majonézu (recept č. 1), štipku čierneho korenia a kečup. Na tanieri môžme ozdobiť posekanou pažítkou a plátkami citróna.

Naspäť hore